IMG_3398

Prvá edukačná hra inšpirovaná Hejného metódou

Posted on Posted in blog sk

Keď sme sa rozhodli, že ideme robiť edukačné hry pre najmenších, vedeli sme, že ich musíme robiť úplne inak. Celá edukácia je u nás o tom, že chceme vyňať dieťa z kostrbateného systému a dať mu viac slobody. Aby on určoval smer a učiteľ bol jeho vetrom v plachtách. Dnes vnímame učenie ako niečo, čo sa musí, ale pre nás je to nikdy nekončiaca dobrodružná jazda. Tak chceme, aby to vnímali aj deti. Oni skúmajú, zisťujú, objavujú, sú prirodzene zvedavé. Tak to zabezpečila matka príroda, aby sme rástli a posúvali sa. Nie je potrebné preto niekoho do niečoho nútiť. 

Takže jednoznačne sme vedeli, že hra by mala byť iná. Žiadna umelá bifľovačka, ale pocitvý prístup založený na najnovších poznatkoch a metódach výučby. Takých, kde je v popredí dieťa, jeho potreby a prirodzený individualizmus.

Voľba padla hneď na dnes jedinú overenú, štrukturovanú a systematicky vytvorenú metódu výučby matematiky. Hejneho metóda, ktorú Vít Hejný začal budovať už pred 90timu rokmi. Jeho cieľom bolo zistiť, prečo sa žiaci nesnažia porozumieť problémom, ale radšej sa nabifľujú vzorce. Tento prístup tvorí však veľmi neefektívne nastavenie mysle žiakov, ktorí následne v bežnom živote nedokážu efektívne pristupovať k problémom. Sú pre nich prekážkou nie úžasnou výzvou. V práci p. Víta pokračoval jeho syn prof. Milan Hejný, ktorý so všetkou láskou k deťom a posolstvu jeho otca, spolu s kolektívom ďalších nadšencov, dotiahol túto metódu až do škôl a do širokého sveta. Dnes sa vyučuje táto metóda na 750 základných školách len v ČR, poznajú ju v Taliansku, Grécku, Fínsku, Švédsku, Poľsku, či Kanade.

Samozrejme, že Dora nie je presnou kópiou tejto metódy, ale z veľkej časti je ňou hra inšpirovaná. Pri jej návrhu sme vychádzali najmä zo schématického učenia, práce v prostredí, reálnej skúsenosti a skutočnej motivácie. Deti sa učia s Dorou jednoduchšie a efektívnejšie oproti klasickému prístupu 1+1=2 a holému vyťukávaniu čísel najmä vďaka:

Práca v prostredí a schémantické učenie

  • hra je situovaná do konkrétneho prostredia, ktoré je blízke deťom – prázdniny v prírode

 

  • je rozdelená do 4 prostredí. Jar, leto, jeseň, zima. Prostredia so sebou súvisia, prirodzene za sebou nadväzujú a majú v sebe zakomponované reprezentatívne prvky. Vďaka tomu si dieťa v podvedomí tvorí prepojenia medzi prácou s jedným jabĺčkom v prostredí jar a ďalším jabĺčkom v prostredí leto. Prostredia sú vizuálne odlišné, a preto dieťa potom jednoduchšie chápe, že daný príklad – daná súvislosť sa vzťahuje na rôzne oblasti. Postupne pochopí, že jabĺčko, kvietok, či líška – ich množstvo, ich počet, to je to záhadné číslo 1. Každé prostredie má k tomu typické prvky, ktoré súvisia len s konkrétnym prostredím. To vyznieva, akoby sme izolovali daný prvok, ale je to práve naopak. V danom prostredí si dieťa priradí k daným objektom konkrétnu hodnotu. Napríklad dve snehové vločky, síce sa ďalej už s vločkami nestretne, ale stretne sa s konkrétnym počtom – dva iné objekty. Takto si na pozadí tvorí schémy danej hodnoty v rôznych oblastiach. Potom sa zdá, že vie aj to, čo sme ho neučili.

 

objekty-uloha

 

Prirodzená motivácia a práca s chybou

  • v hre nenájdete žiadne odmeňovanie, zbieranie životov, ich strácanie, dosahovanie nejakého počtu bodov a podobne. Na úvod to dieťa i nás dospelých motivuje, dosiahnúť nejaký level, nazbierať najviac bodov… Lenže takto zabíjame prirodzenú motiváciu robiť veci pre potešenie, pre to, že nám dávajú zmysel. Ak deti motivujeme odmenami, v dospelosti ich podvedome vyhľadávajú, sú plné očakávania, kedy ich kto pochváli a ich motivácia pracovať na niečom často skončí pri prvom naplnení ich prvotných očakávaní. Potom chcú viac a viac a toto nekonečné naháňanie sa myslím, že poznáme všetci veľmi dobre z našich životov. Deti by sme mali učiť, že majú robiť veci, ktoré ich napĺňajú a robiť ich preto, lebo ich bavia. Ich motiváciou má byť pocit radosti z vlastného posunutia sa, radosť z objavenia niečoho nového, radosť z prekonania neznámeho. Matka príroda zabezpečila našu vnútornú potrebu rásť, zisťovať, objavovať, nie je preto potrebné ju ničiť umelým odmeňovaním. V konečnom dôsledku tak naučíme deti, aby robili to, za čo sú najviac odmeňovaní, nie to, čo ich napľňa. Preto je aplikácia hrou plnou krásnych objektov, farieb, zvukou, ktoré majú podporiť pozitívne emócie.

 

  • hra je rovnako o nepoukazovaní na zlyhania, chyby, ale kreatívny priestor pre analýzu vlastných krokov a ich následkov. Dieťa má možnosť opravovať svoje kroky bez toho, aby bolo trestané alebo prišlo o nejaké body. V bežnom školstve je chyba potrestaná a dokonca verejne je poukázané na jeho „omyli“. Čo do budúcnosti buduje u neho strach zo zlyhania a istú utiahnutosť sa v prejavovaní svojich názorov. V hre však dieťa nemôže ísť ďalej, kým úlohu nespraví. K dispozícii mu je aj nápoveda. Chyba je príležitosťou analyzovať vlastné správanie, príležitosťou na posun vpred.

 

Reálne skúsenosti

  • tým, že je hra situovaná do prostredia prírody, sú v nej prvky z bežného života, ale i prvky, ktoré sú základom geometrie ako kocka, kruh, či valec, si dieťa buduje spojenia medzi bežným životom a matematikou.

 

Hejného metóda je samozrejme oveľa komplexnejšia, ale aj napriek tomu Dora ponúka deťom viac ako bežné bifľovačky. Na pozadí hry sú ďalšie súvislosti, ktoré vyplynulí z mnohých brainstormingov a sú tiež výsledkom reálnych skúseností zo školstva, práce s deťmi a ľudským správaním. V konečnom dôsledku tak trochu, odzrkadľuje aj nás ako autorov 🙂 Dora bola vytvorená pre deti, pre ich úsmev a radosť z objavovania.

available-on-the-app-store-1345130940

Pridaj komentár